Slovenské krajské volby ovládl SMER
Končiaci sa rok 2009 bol pre Slovenskú republiku rokom volebným. Vo voľbách do orgánov samostatných krajov, ktoré sa uskutočnili 14. (1. kolo) a 28. novembra (2. kolo), mohli občania rozhodovať priamo nielen o zložení krajských zastupiteľstiev, ale aj o predsedoch samosprávnych krajov (tzv. „županoch“ – ktorí sú obdobou českých hejtmanov).
Výsledky volieb potvrdili silné postavenie Smeru v regiónoch. Aj na krajskej úrovni sa ukázal trend jasnej prevahy tohto subjektu, ktorá býva evidentná z pravidelných celoštátnych prieskumov verejnej mienky. Ak bývajú v iných krajinách regionálne a komunálne voľby voličmi využívané k vyjadreniu nesúhlasu s vládnymi politickými stranami, na Slovensku toto pravidlo rozhodne neplatí.
Okrem Bratislavského kraja, kde sa víťazom v druhom kole stal kandidát pravice (koalície pod vedením Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie – SDKÚ), sa darilo kandidátom, ktorých podporoval SMER (väčšinou v koalícií s ďalším vládnym Hnutím za demokratické Slovensko – HZDS, Vladimíra Mečiara). V štyroch krajoch dokonca hneď v prvom kole. Obdobne, i čo sa týka zloženia krajských zastupiteľstiev, sa celkovo môže za víťaza považovať práve SMER premiéra Fica. Buď samostatne, alebo opäť v koalícií s HZDS (resp. ďalšími minoritnými subjektmi) získal prevahu vo väčšine krajov.
Hodnotiť výsledky regionálnych volieb komplexne je pomerne komplikované, keďže realita politickej spolupráce je v každom samosprávnom kraji špecifická (a to s prihliadnutím nielen k ideovým, programovým a ekonomickým záujmom, ale i personálnym animozitám regionálnych politikov). Ilustratívnym príkladom je v tomto smere tradične predovšetkým Nitriansky kraj, kde sa vzhľadom na národnostné zloženie dichotómia medzi koalíciou a opozíciou (resp. pravicou a ľavicou) stiera úplne. Primárna štiepna línia v kraji vzniká pozdĺž národnostného kritéria. Víťazného kandidáta Milana Belicu tak podporoval nielen SMER, ale aj SDKÚ a Kresťansko-demokratické hnutie (KDH). Proti nemu stála naopak osamotene kandidátka Strany maďarskej koalície (SMK) Ágnes Biró. Provinčné pomery dokresľuje fakt, že kandidáta slovenských strán naopak nepodporilo HZDS (ktoré súčasne ale participuje na spoločnej kandidátke do zastupiteľstva), keďže Belica tento subjekt opustil a krajský šéf HZDS Ján Kovarčík ho označil za zradcu.
Kontroverzná kampaň a manipulácia s výsledkami
I keď samotné výsledky slovenských krajských volieb nepriniesli veľa vzrušenia, bez povšimnutia by nemali zostať ani niektoré sprievodné aspekty. Jedným z nich je napríklad predvolebná kampaň, ktorá pôsobila nezáživne a voliči jej veľkú pozornosť nevenovali. Miestami mala ale veľmi pikantný nádych a nezaobišla sa bez vnášania kontroverzných tém a osobných útokov (napr. antikampaň voči Vladimírovi Bajanovi, nezvolenému kandidátovi na župana Bratislavského kraja, ktorého v druhom kole podporil SMER). Takmer bežným faktom dokresľujúcim slovenský politický kolorit bolo porušovanie zákonom stanoveného 48hodinového moratória a to ako v prvom, tak i v druhom kole volieb.
Otázniky vyvoláva aj priebeh volieb. Po ich uskutočnení predovšetkým SDKÚ a pravicové kandidáti upozorňovali na machinácie a manipuláciu s volebnými výsledkami. Obzvlášť závažné sa javí napríklad obvinenie zo systematického kupovania hlasov voličov rómskeho pôvodu na východnom Slovensku, keďže mohlo reálne ovplyvniť výsledky. V dôsledku enormne nízkej volebnej účasti stačilo na zvolenie (v závislosti na veľkosti daného obvodu) pár stoviek hlasov a rozdiely medzi zvoleným kandidátom s najnižším počtom hlasov a ďalším kandidátom v poradí (tzn. nezvoleným kandidátom s najväčším počtom hlasov) sú minimálne a v niektorých obvodoch sa pohybujú dokonca v rádoch jednotiek.
Z hľadiska smerovania slovenskej politiky vyvstáva otázka, ako interpretovať krajské voľby v súvislosťami s blížiacimi sa parlamentnými voľbami (ktoré sa uskutočnia v roku 2010)? Na jednej strane môžeme vnímať niektoré evidentné signály – pravicové strany budú musieť venovať kampani v regiónoch zvýšené úsilie, ak chcú efektívne konkurovať vládnym stranám, SMER-u sa naopak dlhodobo nedarí uspieť v rozvinutejšom hlavnom meste a priľahlých oblastiach. Na strane druhej ale vzhľadom na volebnú účasť, odlišný charakter, vyprázdnenosť tém, partikulárne konflikty medzi subjektmi, vyššiu mieru personifikácie politiky a celkovú bezobsažnosť (vyplývajúcu z nedostatočného stotožnenia sa voličov s touto úrovňou) majú krajské voľby v súvislosti s tými celorepublikovými iba nízku výpovednú hodnotu.
Pavol Frešo, jediný vítězný kandidát pravicové opozice
